Kaštieľ Topoľčianky

Archeologický výskum na nádvorí zámku, uskutočnený v roku 1990 odokryl aj základy najstaršej kamennej architektúry z 13. storočia a zo storočí nasledujúcich, keď sa k pôvodnej stavbe pristavovali ďalšie časti podľa potrieb obrany pevnosti. Pretože, koncom 16. storočia pevnosť hrala dôležitú úlohu v obrane proti Turkom ju dal jej majiteľ Ján Topoľčiansky prestavať na starých základoch. Pevnosť opevnili vonkajšími múrmi a baštami a obohnali vodnou priekopou. Keďže turecké ohrozenie trvalo aj v 17. storočí a boje s Turkami zasahovali aj do Topoľčianok, zámok bol opätovne poškodený. V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú stavebnú úpravu renesančného zámku jeho vtedajší majiteľ gróf Ladislav Rákoczi spolu so svojou manželkou Alžbetou rodenou grófkou Bánffy.

Ich dcéra Alžbeta dala vybudovať v severozápadnej bašte pri príležitosti založenia Karmelitánskeho bratstva kaplnku. Kaplnka je od roku 1686 až dodnes cieľom pútnikov k Škapuliarskej panne Márii. Roku 1707, po smrti Alžbety prešlo panstvo na Františka Rákocziho II. Počas kuruckého povstania bola pevnosť čiastočne spustošená, preto jej nový majiteľ Karol Zichy dal pevnosť roku 1742 opraviť.
Ďalšími vlastníkmi kaštieľa boli grófi Keglevichovci, ktorý ho udržiavali cez dve storočia. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich, dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo a na jeho mieste v rokoch 1818 - 1825 postavil monumentálny klasicistický trakt podľa projektu viedenského architekta Alojza Pichla. Toto klasicistické krídlo kaštieľa v Topoľčiankach sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku. Poslednými súkromnými vlastníkmi kaštieľa boli Habsburgovci (1890-1918). Roku 1918 sa kaštieľ stal majetkom Československej republiky a prezidenntovým letným sídlom. Posledná väčšia stavebná úprava objektu sa uskutočnila na jeho troch renesančných krídlach v 20. rokoch tohto storočia. Významný slovenský architekt Michal Milan Harminc citlivo nadstaval na ne manzardové apartmány pre početných prezidentských hostí a návštevníkov. Prvý prezident ČSR T.G.Masaryk chodieval do Topoľčianok takmer každý rok svojej prezidentskej funkcie od roku 1923, a to pravidelne na dva mesiace, obvykle v auguste a septembri. Posledný z prezidentov, ktorí využívali príjemné prostredie topoľčianskeho zámku bol Antonín Zápotocký.
Roku 1951 prevzalo celý objekt zámku do správy bývalé Revolučné odborové hnutie, konkrétne Slovenská odborová rada, a to na rekreačné účely pre pracujúcich z celej republiky, čomu slúži zámok doteraz najmä v troch renesančných krídlach zámku. Z klasicistického krídla sa stalo múzeum šľachtického kaštieľa interiéru, najmä historického nábytku a bytových doplnkov.Všetok tento mobiliár zámku je pôvodný, tak ako ho tu zanechali poslední šlachtický majitelia zámku a panstva - arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou pri svojom odchode zo zámku v októbri 1918.