Topoľčianky a okolie

Obec Topoľčianky leží v údolí rieky Žitavy, obklopenom od severo-západu pohorím Tríbeč a od východu Pohronským Inovcom. Od Nitry je vzdialená 35 km, od Bratislavy 120 km na severovýchod. Geografická poloha obce, dary prírody a ich následné využívanie hustými riadkami písali históriu obce a jej skvostu klasicisticko-renesančného kaštieľa. Archeologické výskumy ukázali, že už v 6. storočí tu existovalo prvotné slovanské osídlenie. Krstným listom obce možno nazvať listinu obchôdzky majetkov nitrianskej kapituly z roku 1293. Tu sa spomínajú pod názvom „Topolchen parvum“. Najstarším známym majiteľom bol comes Haslav zakladateľ rodu Topoľčianskych. V čase tureckých vojen vzrástol význam Topoľčianok ako hraničnej pevnosti. V bojoch proti turkom sa preslávil Ján Topoľčiansky, zvaný Turkobijca. V roku 1561 sa stali Topoľčianky takmer na dvesto rokov sídlom Tekovskej župy.

Pohľad na kašieľ Topoľčianky z vtáčej perspektívy

Za éry veľmožov rodu Rákocziho (1614-1708) sa život v Topoľčiankach upokojil, nastal rozvoj remesiel a v roku 1659 Topoľčianky dostávajú právo výročných trhov, ktoré sa konajú až dodnes. V tomto čase uskutočnil poslednú stavebnú úpravu renesančného zámku jeho vtedajší majiteľ gróf Ladislav Rákoczi. V podstate v tejto podobe odbivujeme renesančnú časť zámku doteraz.
Ďalší majitelia Keglevichovci (1743-1890) sa zaslúžili o rozvoj poľnohospodárstva, vinohradníctva a ovocinárstva v tomto kraji. Gróf Karol Keglevich dal v rokoch 1776 - 1784 postaviť klasicisticko-barokový kostol, slúžiaci veriacim dodnes. Začiatkom 19. storočia dal gróf Ján Keglevich zbúrať južné, renesančné krídlo zámku a na jeho mieste postavil v rokoch 1818-1825 klasicistický trakt.

Novými majiteľmi panstva sa stali v roku 1890 Habsburgovci. Arcivojvoda Jozef August Habsburg dal zveľadiť park okolo kaštieľa, dal postaviť oproti kaštieľu poľovnícky zámoček a v okolí Topoľčianok zriadiť zvernicu, najväčšiu v celom Uhorsku.
Po rozbití Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 prešiel kaštieľ Topoľčianky do majetku novovytvorenej Československej republiky, v roku 1923 sa stal letným sídlom prezidenta republiky. V roku 1921 vznikol Národný žrebčín Topoľčianky, ktorý patrí svojím významom na prvé miesto v histórii chovu a šlachtenia koní na Slovensku. Žrebčín je známy chovom arabských, lipicánskych, huculských a od roku 1961 i športových koní. Medzi turistami hojne navštevované miesta patrí aj neďaleké zrúcaniny hradu Hrušov, alebo 110 ha zubria obora.